ROZHOVOR S KOMENTÁTOREM A ŠOUMENEM VLADO MIKLOŠIKEM PO 1. BRATRUŠOVSKÝCH SERPENTÍNÁCH
Bratrušov = dobrá destinácia !
Tretí augustový víkend po Jankovom vŕšku a Novej Bystrici som zamieril – prvýkrát za doprovodu manželky - na Šumpersko, ktoré ma očarilo už pred niekoľkými týždňami, keď som sa zúčastnil pretekov v Bušíne.
Nádherné a sympatické mesto Šumperk bolo našou základňou pre večery a noci, skutočný život sa však odohrával na cca 5 km vzdialenom kopci a v obci Bratrušov. Sem nás dotiahol Aleš Gänsdorfer ako riaditeľ ďalšieho z pretekov Maverickrescue EURO CUP 2012. Domorodci nás prijali veľmi ochotne, čo sa nestáva všade, kde zablokujeme takmer polovicu obce. Život sme neparalyzovali, za čo sa miestni odmeňovali neustálou ochotou pomôcť – či už poskytnutím elektrického pripojenia, technického zázemia či domácich produktov šikovných „hospodyniek“ . Organizácii a odľahčeniu pomerne dlhého depa veľmi pomohlo fotogenicky atraktívne parkovanie autoprepravníkov a Kozmannovcov na čerstvo pokosenej lúke. Catering Petra Sedláka a spol. fungoval perfektne, technické preberanie aj administratíva prebiehali až na malé výnimky plynule. Aj vzhľadom na značnú vzdialenosť sa objavila dosť početná skupina jazdcov zo Slovenska, čo ma mimoriadne potešilo. Navyše – objavili sa tu aj jazdci, ktorých viaceré okolnosti prinútili objavovať sa na pretekoch o niečo sporadickejšie – uvediem len niektorých : Vlastimil Sedláček, Jan Osladil st., Aleš Kaděrka či Miroslav Nižnanský. Pracovný team bol veľmi podobný tomu, ktorý si na rozlúčku niekoľko dní predtým - v nedeľu podvečer - na rozlúčku potriasal rukami v Novej Bystrici. Jediným nepríjemným zážitkom bol zásah požiarnikov, ktorí hasili interiér odťahovky Jardu Kadleca...
Veľmi sympatická trojkilometrová trať mi dala zabrať pri mojich civilných zoznamovacích jazdách – neobjavil som tam žiadny nudný úsek. Starší páni v štartovnom poli tu pretekali už pred viacerými rokmi, pre mladších to bola veľká hádanka. V početnom a pestrom štartovnom poli s množstvom predjazdcov sa bolo stále na čo pozerať – najviac priťahovala oči samozrejme Norma Ferdiho Madriana, ktorý samozrejme na kopci kraľoval, aj keď sám priznal, že si chcel Normu viac-menej otestovať, keď viaceré faktory zabránili nasadeniu jedného stroja KTM a VW Golf jeho teamu s dohromady 4 jazdcami vrátane Joanny, ktorá sa medzi nami už dlhšie neukázala.
Víkend pod Alešovou taktovkou plynul takmer automaticky, jedinou závadou bola nefunkčná klimatizácia z nebíčka, a tak sme sa statočne grilovali až do nedele večera. Vymenovať všetky pozitíva víkendu by trvalo dlho, život beží ďalej, ale myslím že nie som sám kto môže vyhlásiť, že do Bratrušova sa určite hocikedy rád vrátim !
S pozdravem a na brzké setkání VM